„Chcel som ti povedať, že už sa mi darí dobre.“ Džu Ki-ran bol po smrti jeho babky zdevastovaný pocitom viny. Po stretnutí v klube mal jednorázovku s Bäk Son-kjongom, ale... „Prial by som si, aby sme to boli len my dvaja, navždy.“ Znova sa stretávajú ako sonbä a hubjä na vysokej škole, kde študujú rovnaký odbor. Ki-ran je ním zvláštne priťahovaný a nadväzuje so Son-kjongom nevšedné kamarátstvo, ktorému aj samotný Son-Kjong kráča naproti. Son-kjong ostáva po jeho boku v dobrom i zlom, akoby bol pre neho Ki-ran všetkým, čo kedy chcel.